Nanebovstúpenie Pána
Nanebovstúpenie Pána
A. pohľad na Evanjelium
V prvom čítaní rozpráva sv. Lukáš o nanebovstúpení Pána. V Evanjeliu Matúš zdôrazňuje, čo sa mu zdá najdôležitejšie. Evanjelium začal významnou vetou: "Boh s nami" (1,23) a svoje nádherné dielo končí prísľubom: "Som s vami po všetky dni až do skončenia sveta!"
Táto myšlienka musí zostať základnou pravdou dnešného sviatku aj pre nás, dnešných prešibaných ľudí.
Je aj iná myšlienka, ktorú musíme poznať. Totiž práve dnešný sviatok sa čím ďalej, tým väčšmi zosvetšťuje. Myslíme si totiž, že sme už i "nebo" preskúmali, pokiaľ ho chápeme kozmicky. Na Západe, aspoň tam, kde tento deň je ešte zasväteným sviatkom, začínajú ho považovať za vhodnú príležitosť k jarným výletom pod heslom "Dňa otcov". Deň matiek je všeobecne zavedený. Aby otcom nebolo ľúto, začínajú práve tento sviatok považovať za "Deň otcov". Tak tento sviatok pozbavia jeho náboženského obsahu.
B. Príhovor
Sestry a bratia,
tento nádherný jarný sviatok sa stáva dnes trochu problematický. V čase kozmických letov si totiž múdrejší medzi nami myslia, že moderná doba vstúpenie do neba alebo vystupovanie k nebu vyriešila dokonalejšie.
1. Ak chápeme nanebovstúpenie Pána tak primitívne, ako často ani inak nevieme, potom áno. My naozaj inak nevieme myslieť ako v priestore a v čase, a preto pre nebo potrebujeme miesto, vzdialené, veľké, samozrejme nádherné. V skutočnosti to je a bude trochu inak. Sv. Augustín k dnešnému sviatku povedal (cf. druhé čítanie breviára): Kristus odišiel od nás, naše srdce ide s ním! Odišiel tak, že sa pre nás stal neviditeľným, napriek tomu zostal s nami.
Keď Šavol prenasledoval kresťanov, povedal mu hlas, ktorý ho zrazil k zemi: Som Ježiš, ktorého prenasleduješ.
Svojim učeníkom povedal: čokoľvek ste urobili tomu najmenšiemu, mne ste urobili.
Teda On neviditeľný zostane inakšie viditeľný medzi nami! Teda s tým nanebovstúpením to bude trochu inak, ako si my predstavujeme.
a) Mýli nás pomenovanie (výraz)? Odpradávna označujeme nebom oblohu nad sebou. Dostať sa do takého neba možno iba letom, vznášaním sa hore alebo vystrelením.
Kristus však nikdy nehovorí podobnou rečou. On hovorí o tom, že odchádza k Otcovi, že ich síce opustí, nezanechá ich však ako siroty. Hovorí, že ho už neuvidia, že však s nimi zostane, že ich nenechá osirelých.
b) Mýli nás naša ťažkopádnosť v myslení, v predstavách a hlavne vo viere! Koľkokrát si Ježiš musel sťažovať na tvrdosť srdca a ťažkosť v myslení svojich učeníkov. Nás prírodovedecky mysliacich namyslencov 21. storočia by musel oveľa častejšie napomínať. Mýli nás naša preveľká prefíkanosť.
2. Ako teda si máme vysvetliť dnešný sviatok?
Zmŕtvychvstaním Ježiš ukončil svoj viditeľný život na svete, ukončil svoj život v ľudskom tele. Svoj božský život však žije ďalej a ten žije len v najužšom spojení s Otcom. Ich život nepodlieha času, priestoru a obmedzeniu. Je to úplne nový druh života, života pravého, neobmedzeného, na hmotu a čas neviazaného. Viditeľnú, hmatateľnú prítomnosť s ľuďmi prerušil, ukončil, a tak "vstúpil" do neba. Stal sa nám neviditeľný.
Je tam, kam my nikdy svojím okom, svojimi aparátmi a vynálezmi nevieme preniknúť. Preto i anjel hovorí tým mužom na vrchu:
Nehľaďte do prázdna! Nestrácajte darmo čas.
Robte niečo! Robte to, čo vám povedal!
Jeho duchom musíte obnoviť nielen seba, ale aj celé svoje okolie. V jeho prítomnosti musíme žiť i my. Celá naša farnosť je stále v ňom a trvale spojená s Otcom. Zatiaľ ako jeho putujúci ľud. Vo viere a milosti však s ním spojený. Celý náš život je cestou ku konečnému spojeniu s ním. Celý náš život je jedno "vystupovanie do neba", je to naše nanebovstúpenie predĺžené na celý život!
Preto nádherne spieva pieseň:
Dielo tu na zemi slávne dokonal.
Smrť, hriech, hrob a peklo mocne prekonal.
My sme jeho Cirkev, ktorú založil.
Na skalu, na Petra, základ položil.
Pokorne kľačíme pri jeho nohách,
aby nám teraz poslal Ducha Svätého. Aleluja, aleluja, aleluja!
Tak som si básnil a spieval v ostravskom väzení.